logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Majka Jašurková zo Sen Artu: Dobrá hračka má dieťa naučiť spoznávať svet

Publikované: 06.12.2014 o 22:03Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 7.5 minúty
V jej rukách vznikajú sympatické postavičky, ktoré si nájdu svojich majiteľov medzi deťmi. No nielen, nedávno pribudli aj hračky pre dospelých. Rozprávali sme sa s Majkou Jašurkovou, ktorá šije "bytôstky", z ktorých cítiť maminu lásku.

Na webovej stránke ste sa charakterizovali ako občasná šička. Ako ste dostali k šitiu?

To "občasná" by som mala už naozaj zmeniť, lebo šijem veľmi veľa. Dostala som sa k tomu asi pred štyrmi rokmi, vtedy ma uchvátili waldorfské bábiky a chcela som nejakú ušiť pre moju dcérku. Najskôr som šila všetko len ručne, lebo so strojom som si veľmi nerozumela, napokon som sa však naučila ovládať aj túto šikovnú pomôcku a zrazu sa mi otvorili celkom nové "šicie obzory":)

Vaša značka sa volá Sen Art. Prečo takýto názov?

S. ako Samko, e. ako naša malá Ema a N. ako Natálka, teda mená našich troch detí. Ema je uprostred ako najmladšia. Celé to šitie a moja tvorba je inšpirovaná našimi deťmi, vznikla kvôli nim a vďaka nim, takže logicky mi vychádzalo, že ich mená musia byť nejako v mojej značke zakomponované. A vlastne to vyšlo celkom pekne, pretože tak deti, ako aj šitie hračiek sú moje splnené sny. 

Hračky, ktoré vyrábate, sa odlišujú od ostatných... Čím to je?

Všetky hračky si navrhujem sama. Najskôr kreslím a potom skúšam, až kým nie som s výsledkom spokojná. Baví ma experimentovať a dávať život novým a novým postavičkám. Snažím sa, aby boli tie hračky zaujímavé pre deti, aby boli také akurát na túlenie a tak. Naše tri deti sú moji najlepší kritici a často mi dajú skvelý tip (napr. "Mami, tie očká by mohli byť aj takéto alebo takéto..."). Takže v tých hračkách sa často odzrkadľujú aj naši drobci s ich nápadmi. 

Koľko trvá také tehotenstvo postavičky: od kreslenia až po stav, kedy ste s ňou spokojná? 

Ako ktoré. Moji poslední zajačikovia boli už dlhšie na papieri, kreslila som si ich a im podobných, no stále som sa nevedela dopracovať k ich stvárneniu v látkovom prevedení. Trvalo to pár mesiacov, kým prišiel vhodný čas a ja som mala pocit, že viem presne, ako ich chcem ušiť a z čoho. Potom "vychádzali" spod mojich rúk doslova jeden za druhým. 

Mnohé strihy som mala ešte z čias mojich začiatkov a až teraz som im dala konečnú podobu, takže niektoré "tehotenstvá" trvali pár rokov. Inokedy je to otázka pár hodín - nakreslím si postavičku, vyrobím strih, ušijem a som spokojná. To je úspech (smiech).

Povedali ste, že s príchodom detí ste túžili vyrobiť hračku, ktorá bude vzácna a cenná... Taká, aby v nej deti cítili maminu lásku. Podarilo sa? 

Určite áno, najmä u dnes už 8-ročného Samka. Má svojho medvedíka, ktorého dostal na 4. narodeniny a dodnes ho má najradšej zo všetkých hračiek. Macko s nami chodí na dovolenky a má čestné miesto v Samkovej posteli. Aj dcérky majú svoje obľúbené hračky, no majú ich viacej. V jednom období nedokážu byť bez bábiky, ktorú som im ušila, inokedy majú zasa obdobie, kedy najviac milujú medvedíka či zajačika. Ale z ich slov viem, že vo všetkých hračkách, ktoré som pre nich ušila, cítia kúsok maminky, čo je úžasné. 

Máte spätnú väzbu od majiteľov postavičiek?

Spätné väzby sú krásne a zatiaľ pozitívne. Píšu mi, posielajú fotky detičiek s hračkami a mnohí sa vracajú i opakovane. Je to veľmi povzbudzujúce a neskutočne ma to teší. Toto je pre mňa naozaj najväčšia odmena. 

Často sa mi tiež stáva, že keď sme niekde na trhoch, pristavia sa aj starší ľudia a hovoria: "Jéj, podobnú handrovú bábiku som kedysi mala aj ja!" Som vďačná za takéto reakcie. 

V Sen Arte robíte vyrábate rôzne bábiky a zvieratká. Vznikajú medzi nimi a deťmi kamarátstva?

Vznikajú. U našich detí sú to, dovolím si tvrdiť, najvyťaženejšie hračky. Sú to ich maznáčikovia, miláčikovia, obliekajú ich, brávajú ich na cesty autom, dokonca ich niekedy vezmú von a dajú ich na slniečko opaľovať a podobne:) Je to veľmi milé. A z mailov a správ od mojich zákazníkov viem, že moje hračky majú úspech a ujímajú sa aj u ich detí. Nedávno mi napríklad písala pani, že medvedík, ktorého pred časom kúpila dcérke, je stále obľúbenou hračkou, sú nerozlučná dvojka, jednoducho, že ju stále ešte neomrzel. Takéto veci sa krásne čítajú a hreje ma to pri srdci. 

Špeciálne postavičky sú zajačiky. Čím? Komu slúžia?

Zajačiky, ale aj iné zvieratká a bytôstky sú takou novou kolekciou "hračiek pre dospelých". Vznikli z mojej potreby realizovať sa aj inak ako hračkami pre detičky, hoci to ma nesmierne baví. Potrebovala som však aj urobiť aj niečo iné. Už dlho si kreslím a mám skicáre plné takýchto zvláštnych bytostí, zvieratiek či postavičiek, ktoré som túžila raz oživiť. A teraz som začala "s oživovaním".

Aj keď som ich predstavila len nedávno, reakcie ma milo prekvapili. Ľuďom sa veľmi páčia, túžia mať nejakého takého zajka alebo čokoľvek pre seba. Ako hovorím, nie sú to hračky pre deti, skôr pre dospelých. Takí malí dôverníci pre ťažké chvíle, alebo len tak pre potešenie, pre dobrý pocit. Jedna dobrá kamarátka mi povedala, že by ich najradšej dávala každému, kto má nejaký problém, trápenie, zlé obdobie. Verím, že aj my dospelí, môžeme mať niečo takéto, pretože niekde vnútri sme svojím spôsobom stále deti. Záujem dospelých o týchto zajačikov a tento typ "hračiek" ma v tom len utvrdzuje. 

Ako môžu pomôcť dospelým? 

Premýšľala som veľa nad tým, prečo som vlastne niečo takéto ušila a pre koho, na aký účel by to vlastne mohlo slúžiť. Nešila som ich s presným zámerom.  Vedela som, že to nebudú typické hračky a ani nie sú. Bola by som rada, keby z týchto maličkých zvláštnych postavičiek, bolo cítiť určité posolstvo. Keď sa pozriete na nich bližšie, všetci majú viacero spoločného - veľké uši a srdce na hrudi.

Akoby chceli povedať, že potrebujeme otvoriť svoje srdce a tiež "otvoriť" uši a počúvať - Boha, manžela, manželku, naše deti, mamu, otca, blízkych, jednoducho počúvať. Ale tak ozajstne, nielen ušami ale aj srdcom. Myslím, že to dnešným ľuďom veľmi chýba, nevieme dobre počúvať druhých... A možno chcú títo maličkí len povedať, aby sme dávali viac lásky. Každý si ich posolstvo môže vyložiť inak, tak ako potrebuje pre svoju situáciu. Ja viem, že nevznikli len tak pre nič za nič, ale že majú niečím osloviť, snáď sa podarí. 

Ako a kde vymýšľate nové postavičky?

Vymýšľam ich doma a to tak, že kreslím. Takmer denne a veľmi veľa. Kreslím bez nejakého zámeru, tak ako ma ruka vedie. A potom sa na niektorý obrázok pozriem a poviem si: "Toto by šlo..." Potom už len rozmýšľam, aké látky by sa mi na tú ktorú bytôstku hodili a keď mám chvíľku navyše, tak šijem a šijem. 

 

Máte svoju najobľúbenejšiu postavičku?

Ťažko povedať. Určite tieto posledné "dospelácke hračky" sú mi akési vzácnejšie, keďže vychádzajú akosi viac z hĺbky, mám pocit, že dokážu "niečo povedať". Sú nedokonalí, žiadne presné úhľadné stehy, každý je ušitý úplne od oka, nemám na nich žiadny jednotný strih a šijem ich tak, ako to práve cítim. A z hračiek sú mi najbližší asi veľkí hnedí mackovia s farebným srdiečkom a farebnými uškami. Prvý totiž vznikol behom chvíľky, keď som chcela rýchlo ušiť synovi darček na narodeniny a mala som len asi hodinku času na vymyslenie strihu i ušitie a dokončenie celej hračky. 

Ktorá hračka bola tá  "naj" z vášho detstva?

Pre mňa to boli jednoznačne bábiky. Nemala som toľko hračiek, ako majú deti dnes, o to viac som si ich ale vážila. Doteraz mám jednu bábiku, s ktorou sa hrávajú dcérky. Tú bábiku som dostala raz na Vianoce a bola to jedna z najobľúbenejších hračiek. Nebola však látková:) A potom klasicky: rôzne plyšové hračky, medvedíky a kedysi tak obľúbené "mončičáky". Mala som jedného krásneho modrého, to bol tiež môj miláčik. Pamätám si, že som tak ako moje deti dnes, mávala plnú posteľ hračiek, ktoré museli byť v noci pri mne. 

Hrajú sa aj vaše deti s vašimi postavičkami?

Áno a veľa. Majú ich kvantum, keďže mi nedovolia ani tie najstaršie nepodarky dať preč. Tvrdia, že všetky tie hračky predsa majú dušu a nemôžeme ich vyhodiť ani nikomu dať, lebo by ich to bolelo. A tak majú svoje postieľky plné zajkov, bábik, medvedíkov a neviem čoho všetkého ešte. No a stále chcú ďalšie a ďalšie, lebo macko potrebuje kamaráta, zajkovi by sa zišla maminka, a tak ďalej, a tak ďalej. Dôvody si vždy vymyslia:) 

Aké hračky dnes kupujú rodičia deťom? Dá sa podľa toho určiť vzorka rodičov?

Rodičia kupujú deťom rôzne hračky, určite často berú ohľad na cenu a neriešia ani tak iné atribúty hračky. Mňa ale teší, že záujem o takéto látkové hračky je aj u nás na Slovensku a že je dosť veľa rodičov, ktorým nie je ľúto zaplatiť vyššiu cenu za hračku od nás ako kúpiť nejakú "čínsku" hlúposť. Uvedomujem si, že naše hračky nie sú cenovo dostupné pre každého.

Na druhej strane, ak to chceme robiť poctivo a zodpovedne, museli sme si dať urobiť skúšky hračiek a navyše máme aj certifikáty zdravotnej nezávadnosti pre deti do troch rokov a nič z toho nebolo zadarmo. Nákup kvalitných látok, ručná práca a žiadna pásová výroba, čas strávený pri každej jednej hračke, to všetko sú veci, ktoré sa v cene hračiek odzrkadľujú.

Čo by mala spĺňať dobrá hračka?

Mala by mať podľa mňa milý výzor, aby bola pre dieťatko lákavá a nie "ľakavá". Nemôžem si pomôcť, ale dnešné hračky v podobe rôznych "zombie bábik", zbraní a podobných vecí mi nesedia a som rada, že moje deti takéto hračky nezaujímajú. Je skvelé, ak môže hračka dieťa niečo naučiť, ak mu pomôže spoznávať svet, farby, tvary, rozvíjať motoriku.

A páči sa mi, ak hračka dokáže zaujať dieťatko natoľko, aby sa z nej stala "večná" hračka, teda niečo, čo bude s dieťatkom rásť, čo ho bude sprevádzať aj neskôr v živote a čo možno raz dá svojim vlastným deťom (ak to bude ešte použiteľná hračka:). No a určite by mala byť hračka bezpečná, aby bola hra dieťaťa bez rizika. 

Máte nejaký sen?

Snov mám veľa, myslím, že ich treba mať. Jedným z mojich splnených snov je naša rodina, manžel, naše tri deti. Veríme, že sa nám podarí splniť si aj náš sen o domčeku, ktorý je už rozostavaný. A čo sa týka SeN Art-u, tak by bolo krásne môcť sa šitiu a tvoreniu venovať i naďalej ako svojmu povolaniu. Mám kvantum nápadov, námetov, ktoré by som chcela zrealizovať, spadá sem aj napísanie knižky, čo je mojím snom už od základnej školy. Uvidíme, čo prinesie život, zatiaľ sa teším z toho, čo nám Pán požehnáva teraz, v tomto čase. 

 

V rozhovore sme spomínali Sen Art.

Fotografie: Petra Babulíková

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.