logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Kaplán Juraj Sedláček: Neprítomnosť otca v rodine je atómová bomba

Publikované: 02.12.2014 o 19:14Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 13 minút
Prítomnosť otca je dar, zatiaľ čo jeho neprítomnosť a nezáujem má v rodine deštrukčné účinky, prezradil pre cestu+ kňaz a trenčiansky univerzitný kaplán, ktorý sa venuje téme otcovstvo. Hovorili sme tiež o tom, ako môže mužovi k dobrému otcovstvu pomôcť manželka a či dobrý vzťah s otcom predpokladá dobrý vzťah s Bohom. Kaplán Juraj Sedláček (37).

Dnes sa s témou otcov najčastejšie skloňuje, že nemajú čas na svoje deti. Je to tak?

Myslím, že práve Ján XXIII. adresoval rodičom tieto slová: Keď sa vrátite domov, nájdete tam svoje deti. Pohlaďte ich a povedzte: „To je pohladenie od Pápeža.“

Ak sa otec nezaujíma o svoje deti, je to deštrukcia a atómová bomba v rodine. Je to jednoduchý odkaz pre dieťa: Nič pre mňa neznamenáš. Z tohto sa môže ľahko zrodiť agresivita, kriminalita a násilie. Dieťa má pocit, že je nula a práve preto chce ukázať opak. Dobro je ťažšia cesta, rýchlejšie je rozbiť zástavku, posprejovať stenu, aby ma bolo vidieť.

Mladý muž ide radšej do gangu, lebo vo svojej rodine nenašiel uznanie. Nik o neho neprejavil záujem. Poznám prípady, keď chlapci boxujú len kvôli tomu, lebo cítia neistotu a hlad po mužskosti. Cez rastúce svaly a ďalšie farebné pásiky si sledujú svoj rast a cítia sa istejšie. Ak to preženiem do extrému, v krajinách Latinskej Ameriky podrží partia viac ako dysfunkčná rodina. Ak chce niekto do takéhoto vysokopostaveného gangu vstúpiť, v  ktorom platí jeden za všetkých a všetci za jedného, musí zabiť člena iného gangu. Na Slovensku máme tiež ekvivalenty, zaiste nie v tak extrémnej miere, ale ide o skutky, ktoré rozkladajú morálne hodnoty človeka a robia z neho kriminálnika.

Aký je dnešný otec?

Uponáhľaný. Ak je v roli zamestnanca, je bitý. Ak je v roli zamestnávateľa, nenásytný. Každý otec musí bojovať  s vlastnou identitou, egom, ale aj pohodlnosťou.

V Česku robili prieskum, v ktorom sa mladí muži anonymne priznávali, ktorého ťažkého hriechu sa najčastejšie dopúšťajú. Tipoval som, že to bude obžerstvo alebo smilstvo, ale bola to lenivosť. Čiže neviditeľný a alarmujúci problém a každodenný zápas mužov.

Môže mužovi pomôcť aj jeho manželka, aby bol dobrým otcom?

Rodičia nemusia nič hovoriť a dieťa cíti, že sa majú radi. Je to ako univerzitná pastorácia - nedá sa to hrať, mladí to vycítia. A to je dobré, keď je tam autenticita. Manželka je nevyhnutnou oporou a pomocou. Nemala by znevažovať mužovu autoritu, mali by sa vhodne dopĺňať v zodpovednosti za veci, nemala by proti nemu stavať deti. A určite by sa mala za neho modliť. A nechať ho, aby bol manželka je nevyhnutnou oporou, pomocou to súvisí s identitou muža a s jeho vedúcim postavením v rodine.

 

BOH JE PRI TEBE AJ V NAJVÄČŠEJ OPUSTENOSTI

Nie je to začarovaný kruh - ak bol môj otec zlým otcom, budem ním aj ja a môj syn, pretože zlý príklad sa dedí a zranenia prenášajú?

Hovorí sa, že slepý človek je najlepší masér a je to pravda. Vďaka tomuto deficitu, keď nevidí, je vynikajúci v inej oblasti, v hmate. Ak je niekto z rozpadnutej a nekompletnej rodiny, môže vďaka tomu vyrásť a byť na tie veci vnímavejší.

Ak si mal ťažké detstvo, nemusia ho mať aj tvoje deti, nie je to prehratý boj. Napríklad Jozef Egyptský mal ťažkú mladosť, odvrhli ho najbližší a predali do zajatia. Zvykli sme si, že okolie je neprajné a súťaživé, rany od blízkych sú však veľmi bolestivé. Prežil ich aj Jozef Egyptský, ale Boh si ho viedol.  Na svojej ceste splnil tri podmienky: čisté srdce (zvádzala ho Putifárova žena), vzťah k Bohu (zachoval si vieru aj na egyptskom dvore) a modlitba. Prejdú roky a jedného krásneho dňa pred ním kľačia jeho bratia, lebo na krajinu prišiel hlad. Pýtam sa: Mohol Jozef Egyptský zachrániť svojich najbližších, vrátane svojho otca a bratov, keby nebola v jeho živote trauma z detstva (samozrejme sprevádzaná dôverou a vernosťou Bohu)?

Vždy sa treba pozrieť spätne na svoje detstvo, aj keď je kruté alebo prázdne. Tak ako v jednom okamihu zazreli emauzskí učeníci Ježiša. Plakali, utekali z Jeruzalema, mysleli si, že sa všetko skončilo. No Ježiš je tam, pôsobí aj v tej najväčšej opustenosti. Nájdi ho tam spätne, musí tam byť. Aj v tej izbe, v ktorej plačeš, lebo ti dal otec štyri facky a zmlátil ťa remeňom alebo zasa vyčítal matke, že stojíš ďalších 20 EUR mesačne.

Je to príbeh z mojej knihy, kde si chlapec vyčíslil, že jeho hodnota je 20 EUR, pretože mu otec v 16-tich rokoch vyčítal, že musí v takejto výške platiť výživné. Keď ho prišiel na narodeniny navštíviť, namiesto toho, aby mu niečo priniesol, odtrhol krík čučoriedok a daroval mu ho so slovami, aby bol zdravý.

Je potrebné prísť na to, kde bol v tých situáciách Boh a táto rana sa môže stať svetlom. Niekedy sú však poškodenia tak vážne, že je nevyhnutné, aby s nimi pracovali odborníci. Je však potrebné, aby ten zranený človek pomoc vyhľadal. Poznal som napríklad chlapca, ktorý mal veľmi slabo vyvinutú emocionalitu.  Pre jeho ďalšie normálne fungovanie bude nevyhnutná odborná asistencia.

Ak som mal ťažké detstvo, môžem ho uzdraviť vo vlastnom otcovstve, keď vlastného syna povediem do školy. Ak viem, že ma ráno nikto nechystal do školy, ak ma nečakala desiata, bolo to preto, že mama celú noc preplakala, lebo ju mlátil otec, tak to môžem prežiť znova a lepšie pri svojom otcovstve.

Ako môžeme pomôcť takýmto ľuďom?

Vždy po prednáške dám priestor na osobné otázky. Raz takto prišiel za mnou mladý muž, nadýchol sa a povedal jedinú vetu: "Môj otec pil". A rozplakal sa. Myslím, že toto mu stačilo. Prvý raz počul, že nie je sám vo svojej traume.

Je pre mňa povzbudením, ak človek pripustí debatu a otvorí sa tejto téme. Boli prípady, keď mi chodil mráz po chrbte, ale mojou úlohou nie je zobrať na seba všetku bolesť sveta. Často stačí, ak niekto v atmosfére dôvery zistí, že na to nie je sám a už to pôsobí uzdravujúco dať niekomu dôveru.

Pamätám si, že keď som bol mladým kňazom, po omši som jednému 16-ročnému miništrantovi povedal, aby mi išiel otočiť auto. Bol z toho nadšený, ale snažil sa to skryť. Mal z toho radosť. Po ôsmich rokoch som prišiel na jednu svadbu a 24-ročný mladý muž sa ma pýta: "Pamätáte si ma, pán kaplán?" "Prepáč, ale nie...." "Ja som ten, ktorému ste ako prvý z našich kaplánov dali šoférovať svoje auto..." Dodnes rozmýšľam, čo to zanechalo v duši tohto chlapca, keď mu niekto zveril zodpovednosť. Ako niekto, kto má autoritu, nejaké postavenie a moc, do neho vložil dôveru a to v ňom pôsobilo. A istým spôsobom mu to ukázalo aj to, ako o ňom rozmýšľa Boh.

 

POVEDALI MI, ŽE TÁ PRÁCA MUSÍ VYJSŤ KNIŽNE

Ako si sa dostal k téme otcovstvo?

Zo zdravotných dôvodov som bol 5 rokov mimo pastorácie. Jeden múdry rehoľník mi povedal, že treba niečo konkrétne robiť, napríklad sa dajú čítať v posteli knihy. Aby som sa k tomu prinútil, zapísal som sa na doktorandské štúdium teológie. V závere bolo treba zvoliť si licenciátnu prácu, tému som si vybral sám. Vychádzal som z toho, že som sa venoval študentom a ich príbehom.

A tiež z toho, že často analyzujem a rád som rozmýšľal nad tým, prečo sa z niektorých mladých stávajú grázli, prečo pijú alkohol a vyznávajú študentské ABCD - alkohol, baby, cigarety, drogy... A či za tým stojí neúplná alebo nefunkčná rodina. Na licenciátnu prácu mi prišli dobré posudky s odporúčaním, že ju treba rozšíriť na prácu dizertačnú. Téma ich zaujala a nadchla. Licenciátna práca sa volala Kríza otcovstva, dôležité faktory a jej vplyv na adolescenta z pohľadu pastorálnej teológie. Tému som rozšírili o rozsiahlejší výskum a vedeckú časť a nazval som ju Otcovstvo: problém alebo výzva?

Zhromažďoval som údaje, veľa som cestoval, stretával sa s ľuďmi, viedol nespočetné rozhovory s otcami rodín, vychovávateľmi a kňazmi. Prišli ďalšie posudky a povzbudenia, aby práca vyšla knižne. Kniha prišla na svet a tým akoby sa prevalila hrádza.

Jednu z prípadových štúdií v knihe sme spojili s ďalšou, spoluautorsky s onkohematológom, patológom a psychiatrom. Spoločne popisujeme, či existuje závislosť onkohematologického zlyhania imunity na základe dysfunkčného vzťahu dôvery medzi otcom a synom.

Čo to znamená?

Napríklad príbeh: "Otec kopal do mamy, hlasno jej nadával a my so sestrou sme sa modlili vo vedľajšej izbe ruženec. Nepomohlo to, už sa viac nemodlím." Toto zažil chlapec ako 8-ročný a ako 21-ročný dostáva hodgkinov malígny lymfóm (nádorové ochorenie), na ktorý 23-ročný zomiera. Odmieta prijať sviatosti, pretože ak by bol Boh, nedopustil by to. V duši tohto mladého muža sa Boh nikdy nestal osobou. Otec bol pre neho krutou postavou, otcom ho napríklad začal volať až dva týždne pred smrťou, a to len vďaka skúsenosti lásky a prijatia od iných osôb. A potom zomiera.

Zastupoval som náš tím s touto štúdiou v Barcelone a o rok nato v Japonsku. Zaujalo ich to tam a chceli, aby sme im o tom povedali viac: či existuje vzťah nedôvery medzi otcom a synom, kde syn zažíva určité druhy traumatizmu a na to odpovedá týmto spôsobom imunitný systém.

Vnímal to ten chlapec ako beznádejnú situáciu?

To, čo sa deje v duši tohto chlapca by som skúsil zadefinovať takto: Situácia sa nedala vyriešiť, otec bol agresívny a bil mamu. Chlapec nevedel, čo má čakať, keď sa vráti zo školy domov, chodil radšej neskorším autobusom. Ak je to citlivejší jedinec, imunita môže odpovedať takýmto spôsobom.

Všetci odborníci v tíme sa zhodli na tom, žeby to mohlo súvisieť. My to netvrdíme, pretože do Japonska sme išli s tým, žeby to mohlo súvisieť.

Cesta do Japonska priniesla aj iné inšpirácie. Pri návšteve múzea atómovej bomby v Hirošime som napísal úvahy do druhej knihy - o ničote, bezmocnosti a o tom, že človek nemá kam uniknúť, keď sa mu deje neprávosť.

 

POTREBUJEME KONKRÉTNE VZORY, KTORÉ ŽIJÚ IDENTITU MUŽA

Na akej téme pracuješ teraz?

Otcovské rany. Je to nadstavba vzťahu otec a syn. Chcel som sa pustiť do témy vzťah medzi otcom a dcérou, ale múdry človek mi povedal, že ak užmám hrubú stavbu, mám pokračovať. Tiež mám trochu bázeň pred ženským svetom. Nehovorím, že je zložitejší, ale je tajomnejší a v niečom možno krajší. A keďže som muž, tak prirodzene vzdialenejší.

V druhom dieli knihy som si istejší. Je o dospievaní a všetkých rámcoch roviny - spiritualita a identita muža.

Pod rovnakým názvom som pripravil aj workshop na Akademe. Bolo to milé, lebo v sále naproti boli prednášky Identita ženy. Videli sme tam krásne upravené stoličky, u nás bolo zablatené, košom sme podopreli dvere - bolo krásne vidieť rozdiely.

Je téma mužskosti a mužskej identity zaujímavá aj pre ženy a dievčatá?

Určite áno. Kríza súvisí aj s tým, že ženy preberajú vodcovské role, že sa nezaujímajú alebo sú neprítomné kvôli práci. Počiatky treba hľadať ešte v II. svetovej vojne, kde celé generácie žien museli prebrať na seba zabezpečovacie aj výchovné role namiesto mužov, ktorí sa im nevrátili z frontu.

Na toto je odborník farár Maroš Kuffa, ktorý hovorí, že neprítomnosť ženy u malého chlapca je prvý citový deficit v jeho duši.

Ženy sa o túto tému veľmi zaujímajú. Keď som bol v televízii Lux, celý týždeň mi chodili podnety a maily. Dokonca mi aj volalo mnoho žien, či by som im neporadil.

Stretávaš sa s mužmi, ktorí sú už starší a vyrástli a stali sa otcami počas komunizmu? Ako sa oni stavajú k poslaniu otcovstva?

Sú mi sympatické modlitby otcov. Otcovia, ktorí chcú rásť a robiť veci lepšie. Mnohí cítia, že im vtedy o otcovstve nikto nič nepovedal a chcú to napraviť.

Istý autor povedal, že priateľstvo žien znamená ísť spolu do nákupného centra, vypiť si kávičku a ak sa nevideli dva mesiace, pokojne sa rozprávajú aj dve hodiny. Priateľstvo mužov, to je ísť spolu na ryby alebo do hôr, zahrať si futbal. Neexistuje tam prílišná hĺbková komunikácia.  Je potrebné vytvárať spoločenstvá, kde sa budú môcť stretávať a zdieľať.

Aké sú na to príležitosti?

Pred dvomi rokmi som bol hosť na Púti mužov v Šaštíne a je to jedinečná duchovná chlapská akcia, kde je agapé a pokračuje to klobáskami a pivom. Vzal som tam aj svojho otca. Pri pive a klobáskach opadne napätie a tí chlapi vidia, že sú na jednej lodi s ostatnými, zblíži ich to.

Mojím študentom hovorím: "Jedného krásneho dňa budeš mať manželku a dieťa a bude existovať nejaké konkrétne alebo abstraktné zlo. Podobne ako to bolo v živote sv. Jozefa. Nebudeš mať čas čakať, budeš musieť reagovať a byť silným." Mužom treba dať konkrétne vzory, žijúce alebo svätcov, ktorí žili zdravo svoju identitu muža.

Napríklad svätý Jozef, ktorý mal sen. Chlapi sa radi schovávajú, neprídu, dostanú strach, z lenivosti zabudnú. On dostal tú informáciu v sne a je úžasné, že tomu uveril. Málo hovoril a veľa konal.

 

AK SOM NEZAŽIL LÁSKU A PRIJATIE, NEEXISTUJE PRE MŇA

Často sa hovorí o tom, že podľa vzťahu dieťaťa k otcovi si vytvorí toto dieťa vzťah k Bohu. Ak bol zlý k otcovi, ťažko ho nadviaže k Bohu. Stretávaš sa s tým?

Myslím, že to súvisí. Pomôžem si citátom z jednej knihy (Selby,Väter und ihre Rolle in unserem Leben, Mníchov, 2003):  „Všetci máme otca, keď nám bol blízky, viac alebo menej intenzívne sme ho uctievali. Boh v našich detských očiach je jedným druhom Boha. Pocit takej opravdivej úcty a veľkého rešpektu, ktorý si rozvíjajú malé deti voči svojmu otcovi, a prirodzene k svojej mame, je niečo celkom normálne. Bohužiaľ, predstava Boha v srdciach našich detí zostane vždy spĺňať predstavu, ktorú si o nás vytvorili. Čiže tam tento vplyv je, ale môže byť taký nedobrý, poškodený. Predstava Boha v srdciach našich detí je obraz našich rodičov. Je to správne, ale ešte viac nutné poskytnúť deťom pomoc, aby tú predstavu prekonali. Zdrvujúce je, ak rodičia veria, že sú dokonalí, a nemýlia sa."

Skrátene povedané: Ak sa modlíme Otče náš, v podvedomí dieťaťa je vzťah s otcom. Mám amerického kolegu, ktorý sa venuje rovnakej téme, ako ja a ktorý vydal knihu Ateizmus. Skúma v nej veľké osobnosti našej doby ako boli Stalin, Jean-Paul Sartre alebo Sigmund Freud a iní. Študuje ich cez prizmu ich otcov. V každom prípade dôjde k tomu, že otec buď nie je prítomný, alebo je agresívny, buzerujúci, perverzný a tieto deti vyrástli v tom, že Boh neexistuje.

Ak som nikdy nezažil lásku a prijatie, tak láska a prijatie pre mňa neexistujú. Ak žaba strávi celý život v sude vody, ťažko jej budem vysvetľovať, čo je to pláž.

Iná autorka, nemecká psychologička Műllerová, napísala štúdiu o mužovi, s ktorým sa zle zaobchádzalo. Otec ho bil za každý priestupok, či bol skutočný alebo len možný. Nikdy nevolal svojho syna menom. Keď chcel, aby za ním syn prišiel, zapískal na neho ako na psa. V chlapcovi kypela nenávisť, no nebol schopný vyjadriť svoj hnev a potláčal ho v sebe. Neskôr sa dozvedel, že jeho starý otec, o ktorom nič nevedel, bol žid. Jeho zdeformovaná myseľ ho doviedla k tomu, že práve židovstvo bolo dôvodom správania jeho otca. Ten chlapec sa volal Adolf Hitler.

Mať záujem o svoje dieťa je niečo božské, ak sa otec pýta dieťaťa: "Ako sa máš? Ako sa ti darí? Aký si mal deň? Nechýba ti niečo?" Keď sa toto pýta silná autorita, ktorá sa skláňa nad niekým, kto je na nej závislý, je to silná vec, ktorú si dieťa uvedomí a prežije ju.

Nedávno sme išli s našimi študentmi na výlet do Poľska a cestou späť sme sa zastavili u kňaza Ladislava Vrábela, ktorý rozbiehal univerzitnú pastoráciu ešte za totality. Vedel si získať srdce mladého človeka a snažil sa ho osloviť a zapojiť. V jednom z príbehov hovorí o tom, ako na omšu prišiel jeden prvák vysokoškolák, ktorý mal rifle a tričko. Pozval ho na faru na stretko po svätej omši. Ten chalan sa volal Maroš Kuffa. Toto robí záujem v srdci mladého muža.

Ako sa môžu modliť títo ľudia, keď nemajú vzťah s Bohom Otcom?

Ťažko tramautizovaní ľudia, keď  sa modlia, nakoľko nemajú skúsenosť s Bohom a pre nich ten vzťah neexistuje, hľadajú si cestu cez Ježiša Krista - ktorý im je blízky, lebo bol ponížený, trpel, bol nepochopený. Je to dojímavé. Alebo na to idú cez modlitby k Božej Matke, k nebeskej mame.

Jeden príbeh v mojej knihe sa nazýva Boh ma má rád ako moja starká. Takto si to opisovaný chlapec prepojil. Otec ho vyhodil z domu kvôli známkam, matka sa ho úplne zriekla. Starká sa o neho starala, pokým žila a hovorila mu: "Pamätaj si, že ako sme ťa my so starkým neopustili, ani Boh ťa neopustí." Do smrti sa mu zapísala do duše táto skúsenosť prijatia a lásky.

 

DÔLEŽITÝ JE VZOR A GESTÁ, NIE SLOVÁ

Ako môže otec odovzdávať deťom svoju vieru?

Počas prvých štyroch rokoch, kedy dieťa uspáva väčšinou mama, je ideálne, ak by to občas robili spolu.  Prítomný otec je darom. A potom je možné odovzdávať vieru tým, že spolu zdieľajú čas. Čas s rodinou, čas len s jedným konkrétnym dieťaťom, napríklad ako otec a syn raz mesačne.

Je potrebné, aby to bolo neformálne. Pre nás mužov nie je prirodzené, aby sme sa išli cielene rozprávať. Dokonca v niektorých výchovných projektoch sa hovorí o tom, že by to malo prebehnúť v garáži, pivnici, dielni alebo na záhrade - nič strojené.

Počas dospievania sú dôležité postoje, gestá, nie slová. Nebáť sa však pomenovať hriech, ale milovať hriešnika: Nepáči sa mi, syn môj, ako žiješ, že žiješ nadivoko s dievčaťom, ale chcem, aby si vedel, že nech by si sa zachoval akokoľvek, neprestanem ťa mať rád." A veľmi dôležité sú postoje v oblasti hodnôt. Myslím, že takto aj Kristus miloval celého človeka, stoloval s hriešnikmi, zdieľal s nimi čas. Viera má byť nadstavba ľudského, treba najprv odovzdať to ľudské a na tom stavať vieru.

Aké modlitby sa môžu modliť otec so synom?

Aspoň raz denne, každý deň Zdravas, to je taký symbol. Možností je veľa. Napríklad prísť v noci do izby, v ktorej spia deti a dať im požehnanie. Alebo mama, ktorá uspáva deti, sa môže popri tom modliť. Sú to dve dobrá, ktoré si neprotirečia.

Otec môže synovi vytvoriť virtuálny účet, na ktorý mu pošle každý deň jeden Zdravas. Treba byť pripravený na to, že niektoré veci vyjdú najavo až v puberte, skôr nie. V našom rýchlokvasenom fastfoodovom svete máme čoraz viac problém čakať.  Možno treba počítať s tým, že niektorých vecí sa ani nedožijeme a budeme ich vidieť až z neba.

Tvoja prvá kniha sa volá Otcovstvo: Problém alebo výzva? Aká je tvoja odpoveď na túto otázku?

Okrem problému je to aj dar.  Je to výzva v tom, že v spolupráci s dobrou manželkou a matkou, je otcovstvo zbraň - jedna z najmocnejších ekonomických síl planéty.  Problém otcovstva vytvára dnešná doba, média, gender ideológia. Nemusia otcovstvo, lebo už neveria v prijatie a lásku. Od teba ako otca závisí, aký vrúcny vzťah si vybuduješ k svojim deťom. Neboj sa s nimi modliť. Prestaň sa porovnávať. Rob veci, ako ich cítiš. Posilni svoje duchovno. A nezabúdaj, že tvoj syn potrebuje čas s tebou viac ako nové auto.

Jednoduchá, no ťažká otázka na záver: Ako sa stať dobrým otcom?

Byť prítomným pri deťoch, mať o ne záujem. Byť bohabojný. Otec biskup Baláž hovoril, že jeho otec bol tvrdý chlap, nielen sa modlil. Ak je tam silná autorita, príklad vo viere - sú to veľmi vplyvné zbrane.

 

Autor: Martin Ližičiar
Fotografie: Mária Jakušová. 
© Copyright cesta+(2014). 

 

DISKUSIA (9)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
2
|
-
1
16.06.2014 18:15
Adresát neznámy
A čo keď je otec na obtiaž aj žene aj deťom lebo je invalid.Dosť tažký. Občas potrebujem pomôc a nemá kto.A keď : tak z v nervozitou a doslova vrčaním.Na dôchodok 475 € + 50 čakajú.A ešte žena dostáva 220 € opatrovatelské ale koho opatruje neviem.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
18.09.2015 11:12
majka
ahoj tato kniha je o tom aky by mal byt otec ako by sa mal starať a tak kedže otec juraj mal dosť ťažký život tak napísal to tak ako to vníma v každej a jednej rodine je neaky kríž ktory teba obetovať je to tažke viem .... ale ide o to ze otec ma byt vzorom
+
4
|
-
0
16.06.2014 19:24
MERYKOW
KRASNE NAPISANE ALE PRECO MUSIA TRPIET DETI - TIE NAJZRANITELNEJSIE...KTORYM ZOBRAL SVET OTCA???
REAGOVAŤ
+
0
|
-
1
26.06.2014 21:11
Daniela
Ďakujem Bohu za to,že mi nechal otca,lebo mamku si Boh povalal ako 42ročnu a ja som mala vtady 11rokov.Mám vrúcnejši vzťah k Bohu ako k Panne Marii.Ale učim sa milovať aj Máriu,som jej nesmierne vďačná za jej ,,Fiat,,.
+
5
|
-
1
01.07.2014 14:27
maruška
ako dcéra, ktorá si odžila ťažké okamihy manželstva svojich rodičov a tiež zraňujúci prístup otca, som mala mnoho problémov s vlastnou identitou a pohľadom na Boha.Dnes som vďačná za všetko, čo Boh poslal do môjho života a som vďačná aj za môjho otca.Mení sa málo, má už veľa rokov, ale zisťujem, koľko vecí ma Boh práve cez všetko čím som prešla ako dieťa a čo ma od otca bolelo, naučila-a tiež vnímam,koľko úžasných darov som po otcovi zdedila. Milujem ho láskou odpustenia a prijatia.ďakujem že je
REAGOVAŤ
+
2
|
-
0
18.07.2014 21:53
Maruške
Ako ste to krásne napísali....
+
1
|
-
0
23.12.2014 08:06
Silvia
Nuž, otec v rodine je bezpochyby potrebný, ale ak stoji volba medzi otcom grobianom, surovcom a budizknicemom a pokojnou rodinou bez otca, dala by som prednost druhej alternative. Neglorifikujme "kompletnu" rodinu za kazdu cenu, niekedy moze narobit viac skody ako uzitku.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
18.09.2015 11:30
M1kk1
V častých prípadoch je to preto, že žena chce byť hlavou rodiny a porúčať . Zabúda na rolu matky. Hlavou cirkvi je Ježiš, nie Mária. Dnešným vzťahom chýba tolerancia a rešpektovanie jeden druhého.
+
0
|
-
0
16.06.2016 23:46
Aurelia
Ano..hlavne pre dieta muzskeho pohlavia je dôlezity otec.Lenze kolkokrat museli byt otcovia zamlvany? Myslim, ze vtedy netrpelo len dieta, ale cela rodina. Dneska dokazeme pocitit radost, ktoru nam nasa matka bozia prinasa "ako matka". Tajomstva sposobuju bolesti, pravda lieci. Preto milujme ju....ona nas miluje tiez.
REAGOVAŤ