logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Svätí a charizmy

Publikované: 25.05.2015 o 08:27Autor: Tomáš Šandrikhodiny Prečítate približne za 5.5 minúty
Pri čítaní Nového zákona nájdeme mnohé miesta, ktoré nám na náš vkus niekedy až príliš vecne a stroho približujú skúsenosť kresťanov s pôsobením Božieho Ducha.

Túto jednoduchosť opisovania charizmatického prežívania viery učeníkov nášho Pána môžeme vysvetliť akousi posvätnou „samozrejmosťou“, s ktorou sa charizmy Pánovho Ducha očakávali a prijímali v ovzduší viery, v otvorenosti dôverujúceho srdca. Jedným slovom, svätopisci nepovažovali za potrebné zvlášť vysvetľovať niečo, čo bolo celkom prirodzené. Keď napríklad sv. Lukáš v Skutkoch apoštolov píše o evanjelizácii v dome stotníka Kornélia, dozvedáme sa, že veriaci z vyvoleného národa, čo tam prišli spolu so sv. apoštolom Petrom, sa síce čudovali a žasli, no nie preto, že videli niekoho hovoriť v jazykoch a chváliť Pána, že sa dar Ducha vylial, ale preto, že sa dar Ducha vylial aj na pohanov, lebo títo čerství charizmatici boli práve zevanjelizovaní pohania.

Často sa ako nepopierateľná pravda a odborný výklad prezentuje názor, že správa o charizmách je len literárny štýl, akási metafora, že to sa nedialo naozaj, iba v prenesenom zmysle slova a ak by to už predsa len bol opis konkrétnych chariziem, tie napokon patrili iba do obdobia prvotného ohlasovania evanjelia, v ktorom aj prestali existovať. Vynechajme siahodlhé teoretizovanie o reálnosti chariziem v apoštolskej dobe a položme si otázku: Zanikli teda charizmy naozaj v starovekej Cirkvi alebo sú Božím darom počas celého jej trvania?

Apoštol Pavol vo svojom liste do Korintu vysvetľuje, že láska nikdy nezanikne, pretrvá aj vo večnosti, kedy však ale prestane poznanie, proroctvá, jazyky, viera i nádej, ktoré patria do času, kým Pána nevidíme z tváre do tváre. Vo večnosti stratia opodstatnenie, no teraz zohrávajú dôležitú úlohu, a tak je tento čas, pozemský život, časom lásky, ktorá pretrvá naveky, no tiež aj časom viery a nádeje i časom chariziem –  proroctva, jazykov, poznania a iných. Dovoľujem si tvrdiť, že vyjadrenie „Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie,“ nám umožňuje vnímať, že Pavol zánik chariziem vidí až pri príchode Božieho kráľovstva v plnosti, keď budeme Pána poznať tak, ako sme my teraz poznaní a vidieť ho z tváre do tváre.

Niekedy vzniká dojem, že pôsobenie Božieho Ducha cez charizmy sa začalo v minulom storočí akoby od začiatku po niekoľko storočnej odmlke. Vo vnútri Ježišovho tela, v Cirkvi sa, ako možno badať, v poslednom období prehĺbila zvláštna pozornosť a vnímavosť na toto konanie Svätého Ducha, čo uschopňuje veriace srdcia na plnšie obdarovanie, no nemožno povedať, že charizmy v Cirkvi predtým, od čias apoštolov, neboliPekným argumentom sú svätí, ľudia s veľkou citlivosťou na Božie veci, ktorí boli vždy otvorení na pôsobenie Božieho Ducha v ich vlastnom vnútri i vo svete.

Často sa na svätých obdivovali práve mimoriadne, zázračné skutky, ktoré Pán cez nich konal, a výnimočné charizmatické obdarenie sa považovalo za známku svätosti. Svätí sa tak zo strany veriacich mohli „tešiť“ tichému obdivu s úžasom, ale napokon rozhodne nie nasledovaniu v čnostiach a svätosti, lebo tá sa nesprávne spájala s nemalou dávkou zázračnosti. Trvalo veľmi dlho, a určite ešte nie sme na konci procesu, aby sa medzi veriacimi upevnilo poznanie, že svätosť spočíva vo vnútornom zjednotení s Pánom a nie v konaní zázračných skutkov, ktoré samy o sebe o svätosti nesvedčia.

Okrem tých javov v životopisoch niektorých svätých, napríklad videní, zjavení, extáz, ktoré patria medzi mimoriadne skutočnosti v duchovnom živote i podľa takéto odborníka, ako je sv. Ján od Kríža, nachádzame u nich aj charizmy, ktoré poznáme zo Svätého písma. Pozrime sa aspoň krátko na pár príkladov.

O viacerých svätých je známe, že im Pán udeľoval charizmu xenolálie, teda rozprávali vo svojom rodnom jazyku a aj napriek tomu im rozumeli ľudia rôznych národností. Medzi takých svätcov patril sv. Anton Paduánsky, sv. Pavol od Kríža, ktorých kázne ľudia okrem toho zreteľne počuli aj na veľkú vzdialenosť. Kázne sv. Vincenta Ferrerského počúval ľahko neraz aj desaťtisícový dav cudzincov. Sv. Dominikovi Guzmánovi bolo ľúto, že jemu a skupine bratov počas istej cesty poskytovali jedlo dvaja pútnici a navzájom si nerozumeli, preto Pána prosil o dar hovoriť im o Ježišovi v ich jazyku. Sv. Ľudovít Bertrand si charizmu jazykov vyprosoval na misii v Novej Granade, ktorú obývali uctievači démona a ľudia hovorili viacerými dialektmi. Obyvatelia mu rozumeli a obrátili sa. Charizmu xenolálie Pán udeľoval aj sv. Martinovi de Porres, Bernardínovi Sienskému, Františkovi Solano, pustovníkovi Pachomiovi či sv. Piovi z Pietrelciny, ktorý preklad pripisoval svojmu strážnemu anjelovi.

Počas diecézneho procesu, ktorý predchádzal kanonizácii sv. Jána Krstiteľa Márie Vianneya, arského farára, vypovedala sestra Mária Františka, františkánska terciárka, o tom, ako cez Veľký týždeň v roku 1849 alebo 1850 išla k svätcovi na spoveď. Pýtala sa ho: „Otče, čo Boh odo mňa žiada?“ Svätec odpovedal: „Ach, dieťa moje...“ a potom počula, ako jemným hlasom začal niečo nezrozumiteľne vyslovovať. Sestra Mária Františka pokračuje: „Potom otec Vianney hovoril po dobu piatich minút akoby pre seba mne neznámym jazykom. Nerozumela som mu. S prekvapením som sa mu pozrela do tváre. Zdal sa byť ako mimo seba a myslela som si, že vidí dobrého Boha. Cítila som sa nehodná zostať v prítomnosti takého veľkého svätca a celkom preniknutá bázňou som sa odobrala preč.“ Treba dodať, že o sv. Jánovi je známe, že nikdy neopustil rodné Francúzsko.

Mnohí svätí boli obdarení charizmou proroctva, napr. sv. Benedikt, Bernard z Clairvaux, Dominik, Františka Rímska, František z Paoly, Mária Magdaléna de Pazzi, Jozef Kupertínsky, Gerard Majella, Pavol od Kríža, Anton Mária Claret, Ján Bosco, Gemma Galgani, Pio a Terézia z Lisieux, veľmi dlhý zoznam ostatných a konkrétne udalosti vykresľujúce ich charizmatické obdarenie nateraz vynecháme.

Charizmu poznania, prípadne čítať v ľudských srdciach mali tiež mnohí svätí, napríklad sv. Faustína, Alfonz z Liguori, Vincent Pallotti alebo sv. Katarína Sienská. Ako perličku spomeňme, že táto charizmatická svätica dostala pápežské privilégium mať na cestách k dispozícii troch kňazov, ktorí rozhrešovali ľudí, čo obrátila. Napokon o nej kolovalo: „Poďte sa pozrieť na pannu, čo mi povedala všetky hriechy, ktoré som popáchal. Pripomenula mi aj ten, ktorý nikto na svete nemohol vedieť."

Sv. Pavol v liste do Korintu vyjadril svoju túžbu, aby všetci hovorili jazykmi, aby sa tomu nebránilo a ešte viac, aby všetci prorokovali, v Božom Duchu poznali hĺbky ľudského ducha na budovanie sŕdc, čo by bolo pekným znakom Božej prítomnosti medzi kresťanmi i pre neveriacich. Práve pre otvorenosť na Božie pôsobenie sa napríklad spomínanej Kataríne zo Sieny podarilo získať pre Krista toľkých neveriacich a hriešnikov, a tak sa mohla naplniť Božia túžba vyjadrená Pavlovými ústami. Posvätná Tradícia nás hlasom Druhého vatikánskeho koncilu vyzýva prijímať mimoriadne alebo jednoduchšie a rozšírenejšie charizmy s vďačnosťou a uspokojením, lebo sú Cirkvi na osoh a sú prispôsobené jej potrebám. Nech v nás Pán nájde srdce otvorené a citlivé na jeho pôsobenie, plné viery, aby cez nás mohol čím skôr konať a dotýkať sa ľudských sŕdc. Svätí nestrácali čas vzpieraním sa, a tak kým celý svet špekuloval, či Boh vôbec je, oni s ním žili a charizmami, ktoré im Pán udeľoval, privádzali hriešnikov k úprimným slzám pokánia, vyprosovali milosti a rástli v dôvernej intimite s Pánom. 

Koho vzor budeme nasledovať?

 

...

Snímka: http://catholicradiodramas.com/

INZERCIA
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
DISKUSIA (1)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
1
|
-
0
25.05.2015 15:08
Pavol
Veľmi zaujímavý článok, ďakujem...
REAGOVAŤ
NEWSLETTER cesta+
Prihláste sa na odber :)
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.