logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Pomoc ženám po potrate: Ráchelina vinica je festivalom Božieho milosrdenstva

Publikované: 28.09.2015 o 12:04Autor: Zuzana Rigdováhodiny Prečítate približne za 6 minút
Postabortívny (popotratový, postinterrupčný) syndróm je stav čiernej tmy. Prináša výčitky, pocit prázdnoty, bolesť, smútok. Nekonečné Božie milosrdenstvo cez Ráchelinu vinicu - program emocionálneho uzdravenia rán z potratu, prináša nádej, svetlo, uzdravenie. Daniela Obšajsníková, koordinátorka projektu Ráchel, nám o tom povedala viac.

Ako a kde vznikol projekt Ráchelina vinica? Kto ho založil a čo bolo jeho hlavným motívom?

V USA už krátko po legalizácii potratov (r. 1973) vznikali podporné skupiny žien, ktoré trpeli následkami potratov. To bolo akýmsi podhubím pre vznik programu, ktorý ponúka emocionálne a duchovné uzdravenie z popotratových rán. Jeho autorkou je doktorka psychológie Theresa Karminski Burke, Ph.D. z Pennsylvánie. Ako začínajúca psychologička pracovala s mladými ženami a videla súvis medzi potratom a ich psychickými problémami.

V roku 1986 založila Centrum postabortívneho uzdravenia, kde sa venovala ženám s psychickými následkami potratu. Dr. Burkeová vypracovala v roku 1994 publikáciu Ráchelina vinica: Psychologická a duchovná cesta pre postinterrupčné uzdravenie (Rachel"s Vineyard: A Psychological and Spiritual Journey for Post Abortion Healing) s konkrétnym obsahom pre poradcov. Od toho času Ráchelina vinica pravidelne prechádza vylepšeniami, ktorých podnetom sú pribúdajúce skúsenosti.

Kedy projekt prišiel na Slovensko a v akom rozsahu prebiehajú programy uzdravenia? Čo je ich obsahom a kto je doň zapojený?

Ráchelina vinica (RV) je šancou vymaniť sa z každodenných rutinných, možno aj stresujúcich povinností a sústrediť sa na túto bolestivú udalosť v podporujúcom a nesúdiacom prostredí. Je to čas určený na hlboké trúchlenie a identifikovanie rôznych následkov potratu v živote ženy. Jednotlivými aktivitami sa snažíme vyviesť účastníkov z temnoty spôsobenej potratom na cestu svetla, ktorá sa otvára odpustením a zmierením.

Program pozostáva zo zážitkových aktivít prevažne postavených na statiach zo Svätého písma, ktoré sa veľmi citlivo a hlboko dotýkajú účastníkov v najskrytejších miestach ich zranených sŕdc. Je to ťažká práca spracúvania žiaľu, ale tí, ktorí sú ochotní ňou prejsť, môžu okúsiť radosť zo „vzkriesenia“. RV je určená ľuďom, ktorých sa potrat týka akýmkoľvek spôsobom – sú to matky, otcovia, súrodenci, starí rodičia, lekári... Programom môžu prechádzať aj neveriaci, ktorí sú ochotní akceptovať kresťanský aspekt a katolícky obrad. Nikto nie je do ničoho tlačený ani nútený, rozhoduje sa v slobode. Pre neveriacich môže byť RV oslobodzujúcim a radostným zážitkom.

Náš slovenský tím, fungujúci pod záštitou Diecézneho pastoračného centra pre rodinu v Banskej Bystrici, v novembri 2013 zavŕšil proces prípravy a zaškolenia pod vedením T. Burkeovej a školiaceho tímu z Viedne. Centrum Ráchelinej vinice v USA nám tak udelilo oprávnenie na používanie tohto formátu. Odvtedy máme za sebou niekoľko víkendových stretnutí.Počas celého víkendu je prítomný terapeut a kňaz, a tiež niekoľko dobrovoľníkov, bez ktorých by sa RV nezaobišla.

Čo presne sa pod pojmom „postabortívny syndróm“ myslí? S čím najčastejšie rodič bojuje?

Často je to prázdnota v srdci, hlboký pocit viny, žiaľ, depresie, poruchy príjmu potravy, ale emócie sa môžu prejaviť aj potláčaním problému cez alkohol, drogy, závislosť od pornografie atď. Takmer pravidelne sa po potrate naruší manželský či partnerský vzťah, čo vedie k rozvodu. Veľmi časté sú nočné mory, nadmerná ostražitosť, ale aj suicidálne (samovražedné) sklony.

Sú nejaké štatistiky potratov u nás? Ich počet v posledných rokoch stúpa, alebo naopak klesá?

Podľa národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2014 vykonaných spolu 7 501 umelých ukončení tehotenstva. (To je oficiálne číslo.) Trend je klesajúci.

Čo sa týka vašej skúsenosti so spoluprácou s gynekológmi, je tu priestor na začatie dialógu s mamičkou, ktorá sa ocitne v ťažkej situácii?

Komunikácia so žiadateľkami o potrat je v rukách lekárov. Vždy závisí od jednotlivca, či je ochotný jej venovať čas a pozornosť. Poväčšine ich tlačí rad čakajúcich pacientok, a teda nanajvýš podajú nejaký leták, ak ho náhodou majú v ambulancii. Škoda, že zákon nenariaďuje poslať takúto ženu napríklad do rodinných centier alebo poradní, prípadne za dobrovoľníkom v nemocnici, kde by mohli jej zložitú životnú situáciu podrobnejšie rozobrať a nájsť pre ňu vhodné riešenie.

Hovoria doktori o postabortívnom syndróme? Vnímajú jeho váhu?

Myslím si, že lekári vedia o možných psychických následkoch potratu, ale nepripisujú im veľkú váhu. Skôr sa domnievajú, že „to prejde“, „dostane sa z toho“ a pod. Zďaleka si neuvedomujú dopad na rodinu a na celú spoločnosť.

Umelý potrat, spontánny potrat, vieme, aký je medzi nimi rozdiel. V čom je ale odlišný ich dopad na ľudskú psychiku? Kto všetko je ním ovplyvnený (súrodenci, starí rodičia atď.)?

Umelý a spontánny potrat sa stretávajú v jednom bode – v nenávratnej strate nenarodeného dieťaťa. Ide o ukončenie tehotenstva, pričom zložitý biochemický proces v tele ženy bol narušený a potrebuje dlhší čas na to, aby sa s tým vyrovnalo. Jedno je úmyslené, druhé neúmyselné ukončenie života vyvíjajúcej sa ľudskej bytosti, a teda čiastočne odlišné (hoci môžu byť podobné) sú aj následky. Umelého potratu sa týkajú prejavy, ktoré som už uviedla. Pri spontánnej strate dieťatka sa však tiež môžu vyskytnúť hlboké depresie, pocit viny (keďže žena sa zvykne obviňovať a skúmať, čo urobila zle...), neutíchajúci žiaľ, hnev a iné emócie.

Podľa situácie, v ktorej sa žena nachádza, a tiež podľa jej psychologického rozpoloženia pred spontánnym potratom následky môžu byť viac alebo menej závažné. V niektorých prípadoch, zvlášť pri strate v neskoršom štádiu tehotenstva, sú ženy poznačené a zviazané touto traumatizujúcou skúsenosťou. Ráchelina vinica prijíma aj ženy či manželské páry s problémom spontánnej straty a pomáha im spracovať tento hlboký žiaľ.

Zdá sa, že je to začarovaný kruh, celoživotná trauma. Ako vie RV pomôcť? Je vaše posolstvo posolstvom nádeje a uzdravenia?

Ráchelina vinica je festivalom Božieho milosrdenstva. Hriešny človek zakúša odpustenie, ktoré ho oslobodzuje z väzenia vlastnej minulosti. Keďže RV ponúka okrem liečenia psychologickej roviny aj liečenie spirituálnej oblasti, väčšinou je to naozaj efektívna pomoc. Zároveň však musím podotknúť, že RV nepomáha takým, ktorí by sa z vypočítavosti rozhodli pre potrat, lebo sa vopred spoliehajú na Božie milosrdenstvo. Tak to nefunguje.

Dieťa dvíhajúce ruku na znak odpustenia nad svojou plačúcou matkou je hlboký symbol začiatku procesu uzdravenia. Čo iné sa pred vašimi očami na kurze deje? Čoho ste svedkami?

Spravidla sme svedkami obrovskej premeny účastníkov od piatka do nedele, čo je markantné najmä na ich tvárach. Znovu majú iskru v očiach a odchádzajú radostní. To však nie je naša zásluha, ale Božia milosť. Na stretnutí, ktoré máme s účastníkmi po niekoľkých týždňoch od RV vidíme, čo sa zmenilo v ich životoch s odstupom času, a niekedy je to naozaj veľkým povzbudením aj pre nás.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré naberajú odvahu prísť a dovoliť Bohu dať svetlo a nádej ich životu, aby mohli opäť zakúšať radosť zo života.

Príďte skúsiť. Nič nestratíte, môžete len získať. Nikto vás nebude posudzovať ani odsudzovať. Ak je to možné, príďte aj so svojimi manželmi. Uzdravenie vzťahu je tiež veľmi dôležité.

Kedy a kde bude najbližší kurz?

Najbližší víkend Ráchelinej vinice bude 23. - 25. októbra v Košickom kraji. Bližšie informácie môžete získať na stránke www.rachel.rodinabb.sk

Boli ste na Pochode za život? Ako hodnotíte jeho úroveň? Prekvapil vás niečím?

Pochod za život bola pre mňa a našu rodinu veľmi radostná udalosť plná nečakaných stretnutí s priateľmi z rôznych kútov Slovenska. Je veľmi správne verejne žiadať ochranu života a prirodzenej rodiny. Prekvapilo ma opätovne vysoké číslo účastníkov. Veľmi sa mi páčilo heslo pochodu „Radosť zo života“. Je to jasný signál, že kresťanstvo prináša pokoj a radosť. Po kresťanských zhromaždeniach nezostávajú odpadky na uliciach a nedochádza k výtržnostiam. Snáď si aj neveriaci uvedomili, že kresťanstvo má hodnoty, na ktorých sa oplatí v spoločnosti stavať.

 

...

Snímky: cesta+ / Alžbeta Hrušovská, Flickr (CC licencia)

DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.