logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Vedeli ste, že ste Ježiš?

Publikované: 12.04.2017 o 00:00Autor: Christopher West/Preklad: Miriam Bickováhodiny Prečítate približne za 3 minúty
Moment, keď odložíme pôstne sebazapierania a budeme si užívať slávenie Veľkej noci, sa nezadržateľne blíži. Ale ako každý pretekársky bežec, aj ja si musím pripomenúť, že keď je cieľ na dosah, nemám poľaviť a spomaliť, ale, naopak, vložiť sa do toho celý.

V tomto duchu, s vyhliadkou na vyvrcholenie pôstneho obdobia, by som sa chcel podeliť o zrnko múdrosti, ktoré som i ja raz dostal a ktoré nám môže pomôcť v šprinte v cieľovej rovinke. Jednou z nádherných praktík pôstu je modlitba krížovej cesty. No i ona, podobne ako ktorékoľvek duchovné cvičenie, sa môže stať suchým, nudným rituálom, ak sa naše srdcia do nej skutočne nevložia. Pred pár rokmi však jeden múdry starší kňaz menom monsignor John Esseff navždy zmenil spôsob, akým ja vidím zastavenia krížovej cesty.

Monsignorovi Esseffovi už roky dôverujem ako svojmu duchovnému poradcovi, spovedníkovi a exercitátorovi. Ale neustále mám v čerstvej pamäti, ako mi bolo nepríjemne, keď som ho prvýkrát počul povedať jeho „slogan“. S rovnakou úprimnosťou hovorí prakticky komukoľvek, koho stretne: „Vy ste Ježiš.“ Teológ vo mne neustále pridával k tomuto výroku prívlastky a pátral po doktrinálnych formuláciách, ktoré by boli dobrým dôvodom tvrdiť niečo také. Ale monsignor stále len trval na tom, že jednoducho „si Ježiš“.

Vedel som, že jemu samému bol v mladosti duchovným sprievodcom páter Pio a tiež že spovedával Matku Terezu a mnohých ďalších známych cirkevných predstaviteľov, no nemohol som si pomôcť, stále som sa v duchu pýtal, či tu nejde o nejaké „pomätenie zmyslov“. Nikto mi nikdy nepovedal, že by som mal byť Ježiš. Myslieť si niečo také bez poriadnej „kvalifikácie“ sa mi zdalo prinajmenšom pomýlené, ak nie rovno heretické. Prvýkrát sa mi v tom dostalo útechy, keď som zistil, že Katechizmus cituje svätého Augustína, ktorý v podstate hovorí to isté, to jest že „sme sa stali nielen kresťanmi, ale Kristom“. Ba Jana z Arku skalopevne tvrdila, že Ježiš Kristus a Cirkev je podľa jej mienky „jedno a to isté a netreba z toho robiť problém“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 795).

Práve sem nás vedie „manželské tajomstvo“ našej viery: vskutku sa tí dvaja – Kristus a jeho Cirkev – stali jedným. Je to jednota taká veľká, že veľmi reálnym spôsobom sú naše životné skúsenosti Ježišovými skúsenosťami. Naše žiale a radosti sú jeho žiaľmi a bolesťami. Náš životný príbeh je jeho – a jeho príbeh je naším. Toto je podstata úplne nového prístupu k modlitbe zastavení krížovej cesty.

Zvyšok článku sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (3)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
0
|
-
0
12.04.2017 08:53
Karol
Na prvý dojem ma to trochu prekvapilo, ale hľadal som vysvetlenie v zmysle "a slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami". Veľmi povzbudivý a pekný článok.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
13.04.2017 07:42
Stano
Každá modlitba by sa mala niesť v duchu adorácie. Nie vždy sa mi to darí, lebo to vyžaduje sa zastaviť a vypnúť. Pre mňa veľmi poučné. Požehnanú Veľkú noc !
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
15.04.2017 08:56
Mária
Ďakujem za článok. Núti sa nad sebou zamyslieť.
REAGOVAŤ