logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Kristus triumfujúci cez zdanlivú prehru

Publikované: 14.04.2017 o 00:00Autor: Zuzana Vandákováhodiny Prečítate približne za 3.5 minúty
Môže sa nám zdať, že kríž je fiaskom, koncom... že keď sa dostaneme na kríž, keď príde do nášho života kríž, nedá sa už nič robiť, je koniec. Veľký piatok nám ukazuje, že to tak vôbec nie je.

Ježiš, ktorý zomiera na kríži, nezostáva vo svojom utrpení v rezignácii, sebaľútosti, ale dáva všetko. Kristus triumfuje cez zdanlivú prehru. Vojaci si hádžu lós o jeho šaty, kričia a posmievajú sa mu a on napriek všetkej bolesti (telesnej i duševnej) je tým, ktorý nám dáva z kríža dar za darom. Utrpenie nás nepribíja na kríž s verdiktom konca, ale s možnosťou viac darovať, väčšmi sa otvoriť pôsobeniu Boha a zároveň aj druhým.

DAROVANÉ Z KRÍŽA

Toľko nám toho daroval v posledných chvíľach pred ukrižovaním! Posledná večera – dar služby v umývaní nôh, Eucharistia ako večné sprítomnenie jeho samého i služobné kňazstvo. Getsemani a Ježišova úzkosť, prosba o odobratie kalicha, ktorá tak veľmi poukazuje na jeho ľudskosť, no zároveň prosba o Otcovu vôľu, ktorá odkazuje na božskosť. Potí sa krvou na Olivovej hore, aby už nikto nikdy nemusel byť v ťažkých chvíľach sám. Dar pokorného odovzdania sa tým, ktorí sa stali jeho vrahmi, ktorí ho odsúdili, hoci bol jediným nevinným. Prehadzovanie od Piláta k Herodesovi, nesmierne bolestné bičovanie, odsúdenie, korunovanie tŕním a vykročenie na Via Crusis. Krížová cesta – pády, stretnutia, drevený kríž a oveľa ťažšie bremeno hriechov, ktoré prevýšilo ťarchu kríža. S poslednými zvyškami síl vyniesol kríž na Golgotu. Nenechal si žiadne rezervné. Dával stále všetko. A my sme vo svojej láske takí úzkoprsí. Tak veľa si toho nechávame pre seba, tak často nevládzeme, hoci máme ešte veľa síl, tak často zabúdame na to, že kríž je presne vymeraný na naše plecia a len nedôvera vedie k zúfalstvu. A napokon obnaženie, pribíjanie na kríž. Zdá sa, že je koniec. No práve teraz sa to začína.

„Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12, 32)

 

1. ODPUSTENIE

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.
“ (Lk 23, 34)

Hnevať sa je ľudské, odpúšťať božské. Odpúšťať tým, ktorí ho zabíjajú, to vie iba Boh. Odpúšťa i nám, veď my sme ho svojimi hriechmi pribili na kríž. A k odpusteniu pozýva aj nás. No odpúšťať zdanlivo neodpustiteľné môžeme len v spojení s ním.


2. VSTUPENKA DO NEBA
 

Veru hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 43)

Prvým svätcom sa stáva kajúci lotor. Zločinec. Nikdy nie je príliš neskoro. Nikdy nie je nič beznádejné. A veci nie sú také, ako sa nám často zdajú. Sme príliš krátkozrakí. Vidíme len život pozemský, no Boh vidí ďalej. Boli sme stvorení pre večnosť. Ešte nie sme doma. Sme pútnikmi na ceste domov. Sme stvorení pre to, aby sme žili večne. 


3. MATKA

„Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 26)

Nenechá nás samých. Vie, že potrebujeme Matku. A tak nám dáva svoju. Aby sa už nikto nikdy necítil sám. Máriine materské srdce je otvorené pre každého, kto ju zavolá. Je v ňom miesto pre každého. Materinská náruč Božej matky je otvorená dokorán.


4. SPOLUÚČASŤ 

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27, 46)

Prišiel na svet, aby bol v tom ťažkom i krásnom s nami. Prešiel Getsemani, krížovou cestou, ukrižovaním a  zostúpením k tým, čo už nemajú žiadnu nádej. Aby nikto nemohol povedať, že je v niečom sám. Boh vo svojom milosrdenstve v Ježišovi zostúpil do pekla. Ježiš zažíva opustenosť od Otca, lebo vedel, že sa tak budeme cítiť aj my. A on chcel byť s nami vo všetkom.


5. LÁSKA 

„Žíznim.“ (Jn 19, 28)

Ježišovo zvolanie je vyjadrením túžby po uhasení jeho lásky. Ten, ktorý nás miloval ako prvý a zjavil svoju lásku k nám, túži po našej láske. Boh, ktorý je smädný po našej láske. A náš život ako odpoveď na tíšenie Ježišovho smädu po láske.

6. SPÁSA

„Je dokonané.“ (Jn 19, 30)

Jeho „dokonané“ neznamenalo zúfalé „je koniec!“, ale dovŕšenie Otcovho plánu spásy. Pre nás sa v tej chvíli otvoril nový život. Je dokonané. Sme zachránení.


7. VERNOSŤ 

„Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23, 46).

Keď Božia vôľa nie je len zbožnou frázou, ale životným štýlom. A je dovŕšená s posledným výdychom. Ježiš, ktorý plní Otcovu vôľu až do úplného konca. A odovzdáva príklad nám.

 

Je dokonané.
Nenechal si nič.
Dal všetko.

...

 

Snímka: Anna Koniarová, s. Vojtecha

DISKUSIA (5)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
2
|
-
0
14.04.2017 10:23
Renátka
Ďakujem. Práve dnes som potrebovala, aby toto počulo moje srdce. Hoci o tom vie, ale dnes to potrebovalo počuť ešte raz. Len s láskou, s ponukou..., bez poúčania, výčitiek... Už veľakrát som zažila, že aj obyčajný človek a zdanlivo jednoduchý text mi môže zjaviť Otcovu lásku... Ďakujem
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
14.04.2017 23:13
Martina.
Nádherné...
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
15.04.2017 11:16
Mária
Ďakujem za povzbudenie.
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
26.04.2017 11:17
Jana
Prekrasne...
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
11.05.2017 21:02
PHk
Rád by som videl aj úvahu na tému "Splnil Syn Ježiš Kristus Otcov plán spásy, keď nepresvedčil o svojej vykupiteľskej úlohe ani vlastný národ, z ktorého bol poslaný na Zem a dodnes nie je ním uznaný ako prisľúbený Spasiteľ ? " Sk 13 "23 Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša.24 Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján končil svoj beh, hovoril: »Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách. 26 Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. 27 Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. 29 A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31-52."
REAGOVAŤ