logo
konto fb rss email
INZERCIA
INZERCIA

Rabín Myers: Počas šábesu nepracujem, nešoférujem, vypínam telefóny, neriešim e-maily

Publikované: 15.04.2017 o 00:00Autor: Jana Mikolajčíkováhodiny Prečítate približne za 12 minút
Rodený Američan, ktorý spolu s manželkou už vyše dvadsať rokov žije v Bratislave, otec trinástich detí. O tom, ako sa mu žije v kresťanskej krajine i o židovských zvykoch a sviatkoch rozpráva Baruch Myers (52), rabín bratislavskej Židovskej náboženskej obce. Okrem iného približuje, aké je to jedlo kóšer, čo je to šabat a ako slávia Pesach.

Keby ste sa mali predstaviť – kto ste a ako ste vyrastali?

Narodil som sa v New Jersey. Pochádzam z rodiny, ktorá nebola silne veriaca, hoci kultúrne sme sa identifikovali ako Židia. Napriek tomu som inklinoval k duchovnu a vnímal som svoju židovskú identitu, ktorá mi nedala pokoj. Počas vysokoškolských štúdií som stretol mladého rabína a veľmi sa mi zapáčil jeho spôsob života. Mal som veľa otázok a on mi na ne odpovedal.

To ste ale ešte neboli rozhodnutý pre rabinát.

Ako mladý som študoval hudbu na prestížnom konzervatóriu. Chcel som v hudobnom odbore pokračovať aj na vysokej škole, ale zároveň som sa čoraz intenzívnejšie zaujímal o židovstvo. Začal som študovať na ješive, čo je kolégium pre mladých mužov, kde som sa niekoľko rokov venoval hudobnému skladateľstvu. Chcel som sa potom vrátiť späť na vysokú školu a napísať doktorandskú prácu, avšak pod vplyvom môjho mentora, ktorý bol obrovskou rabínskou osobnosťou, som sa stal rabínom. Trošku ma presmeroval.

Čo na to vaši rodičia?

V Amerike sa to chápe ako vyznamenanie. Moji rodičia napriek tomu, že neboli praktizujúci židia, boli veľmi slušní a nebránili mi žiť vo viere. Horšie to bolo, keď prišla reč na filozofické otázky. No v duchu židovskej výchovy, ktorú som dostal od učiteľov, som vedel, že v úcte k rodičom neexistujú výnimky. Fakt, že nie sú veriaci ešte neznamená, že si moju úctu nezaslúžia. Práve naopak, chcel som im ukázať, že objavenie náboženstva znamená silnejšie puto s nimi.

To bola cesta k rabinátu. Ako sa však mladý americký rabín dostal na čelo Židovskej náboženskej obce v Bratislave?

Už od štrnástich rokov bola hudba mojím životom. A zrazu som videl, že sa všetko mení. Pochopil som, že na mňa čaká niečo veľmi zaujímavé, ale nevedel som, čo to bude... Neskôr som stretol človeka, ktorý navštevoval komunity v postkomunistických krajinách. Chceli obnoviť židovskú obec na Slovensku a potrebovali rabína. Tak som sa dostal na Slovensko. Najskôr som prišiel párkrát na návštevu, potom som sa v apríli 1993 sem presťahoval. A od júna 1993 som zamestnaný v Bratislave ako rabín.

Asi ste sem neprišli sám.

Prišiel som aj s manželkou – obaja sme zo štvrtej generácie Američanov a ak sa nemýlim, mám nejakých predkov v Poľsku a možno aj v Rakúsku.

Možno práve to vás väčšmi ťahalo do postkomunistických krajín.

Áno, myslím si, že to mohlo s tým súvisieť. Veľa sme čítali o udalostiach druhej svetovej vojny. Potom prišla ponuka pracovať na Slovensku. Zrazu som vnímal, že mám niečo pre túto krajinu urobiť.

Čo vás tu čakalo?

Slovensko bolo pre mňa úplne neznáme. Nevedel som jazyk a miestna židovská komunita mala dve veľké rany – holokaust a totalitu. Vedel som, že ma čaká ťažká úloha a že to mimoriadne, pre čo som sa mal vzdať kariéry hudobníka, je práve toto. Tu sa začína môj príbeh.

Odkedy ste prišli, vaša rodina sa rozrástla – máte trinásť detí. Sú také početné rodiny u Židov bežným javom?

Ak ide o Židov usilujúcich sa rešpektovať Zákon, tí sa riadia Božím príkazom rozmnožiť sa. Naša viera neodporúča používanie antikoncepcie. Mnohí si myslia, že by sme ju chceli používať, ale sme obmedzení náboženskými predpismi. Pre mňa je to ale radosť, že môžem mať deti. Zveriť plánovanie rodiny do Božích rúk je pre mňa veľká česť.

Plánovali ste si takú veľkú rodinu aj pred svadbou?

Ako slobodný som mal veľký záujem o nábožensky život. Keď sme sa zosobášili, uvedomil som si, že raz budeme mať deti. Pre nás dvoch to však nebolo o rozhodovaní, lebo sme boli presvedčení, že nie je dobré do tejto veci zasahovať. Keby som sa mal sám rozhodnúť, kedy budem mať prvé dieťa, možno by som čakal aj päť rokov. Moja manželka však hneď po svadbe otehotnela. Mal som deväť mesiacov na to, aby som sa pripravil na otcovstvo. Vedel som, že budem musieť zmeniť postoj k životu. S odstupom času si myslím, že sa mi to podarilo. Skorý príchod nášho prvého dieťaťa vnímam ako veľké pozitívum.

Ako vyzerá židovský sobáš?

O tom by mohol byť celý článok. Svadobný obrad sa odohráva pod chupou, čo je špeciálny svadobný baldachýn. Aby bol sobáš platný, muž musí dať žene hodnotný dar – to tiež vychádza z Biblie. Potom rabín alebo aj iní ľudia odriekajú sedem požehnaní. Máme tiež zvyk rozbiť pohár, ale táto tradícia trvá iba odvtedy, ako bol zbúraný chrám v Jeruzaleme. Je to znak trúchlenia nad ním. Niekto z prítomných tiež číta mladomanželom ketubu - manželskú zmluvu, v ktorej sa píše, aké sú povinnosti manžela voči manželke. Je to celé veľmi veselé.

Vy ako rabín môžete sobášiť?

Áno, už aj tu v Bratislave som sobášil niekoľko židovských párov.

Slovensko je prevažne kresťanská krajina. Poznajú Slováci judaizmus?

Na východnom pobreží Ameriky kresťania vedia veľmi veľa o židoch. Sledujú filmy od židovských scenáristov so židovskými vtipmi, ktoré chápu aj nežidia. Toto na Slovensku nie je. Po druhé, Slováci neboli veľmi zvyknutí na ľudí, ktorí chodia inak oblečení. V Amerike sa cítim hlavne ako človek, tu som pre mnohých iba žid. Niekto má potrebu povedať mi, že nemá rád židov a iný zase, že ich má rád. Zabúdajú, že v prvom rade som človek. Úcta k viere a presvedčeniu druhého človeka nemá byť o tom, čo jeho viera znamená pre mňa, ale v prvom rade o tom, čo znamená pre neho.

Mohli by ste nám teda vysvetliť, v čo veria židia?

Pre nás je smerodajný Starý zákon, takzvaných Päť Mojžišových kníh. Abrahámovi Boh povedal, že jeho synovia budú otroci v cudzej zemi. Potom odídu, dostanú Boží zákon, zmluvu medzi nimi a Bohom. Nasledoval exodus a štyridsať rokov v púšti. Keď sa napokon dostali do Izraela, vybudovali si náboženský štát. Najposvätnejšie miesto bol svätý chrám v Jeruzaleme, ale ten bol zbúraný. Nie je to však konečný stav. Očakávame príchod mesiáša, má to byť potomok Dávida. A keď príde, potom sa vráti pôvodný stav a jeruzalemský chrám bude znovu postavený. V toto všetci židia veria.

Tóra obsahuje šesťstotrinásť prikázaní, ktoré je potrebné dodržiavať. Náš život je budovaný okolo studne príkazov. Je to pre nás povinnosť. Niekto povie, že sú to malichernosti, ale práve v tom je tá krása – splniť všetky Božie prikázania. To všetko sú uprostred materiálnych a svetských starostí pripomienky toho, že Boh má byť neustále prítomný v našom živote.

Vieme, že vo vnímaní osoby Ježiša Krista sa judaizmus a kresťanstvo výrazne rozchádzajú. Pre kresťanov je Ježiš Kristus Mesiáš. Aké miesto má v judaizme? Je považovaný za proroka, učiteľa, bludára?

To je dobrá otázka. Ak mám byť úprimný, Ježiš nefiguruje v židovskom náboženstve. Je to človek, ktorý žil kedysi dávno, ale my sme ho neakceptovali. Je to človek, ktorého nepovažujeme za mesiáša. Máme prorokov, ale Ježiš k nim nepatrí. Jeho vzťah k Zákonu je z nášho pohľadu rozporuplný, lebo kým na jednom mieste hovorí, že neprišiel zrušiť Zákon, inde naznačuje, že Zákon nie je najdôležitejší. Vnímanie Ježišovej osoby sa časom zmenilo k horšiemu. Nie pre samu osobu Ježiša, ale pre metódy, ktorými chceli jeho stúpenci obrátiť židov na kresťanstvo.

Dôležitou etapou v dejinách kresťanstva je jeho univerzálnosť. Keďže pohania neboli deti Izraela, stačilo im prijať Ježiša Krista. Nemuseli dodržiavať židovské prikázania. Potom ale Pavol zašiel o krok ďalej, keď tvrdil, že ani židia nemusia dodržiavať prikázania, lebo je tu nová zmluva, ktorá zrušila starú zmluvu. To je to podstatné, čo židia neuznali. Dostávame sa teda k otázke, či náboženstvo, ktoré bolo pôvodne izraelské, má byť univerzálne. Neochota židov prejsť na kresťanstvo bola do veľkej miery aj pre jeho učenie o Božej Trojici, ktoré pokladali za polyteizmus. Keby kresťanstvo hlásalo iba to, že Ježiš Kristus je mesiáš, tá priepasť by možno nebola taká veľká.

Aký je teda podľa vás vzťah medzi kresťanmi a židmi?

Máme veľa spoločného, ale na druhej strane sú medzi nami rozdiely, ktoré nie je ľahké odstrániť. Preto, ak si človek neuvedomí rozdiely medzi nami, ktoré sú dosť hlboké, nikdy nebude chápať, prečo ja nie som kresťan.

Vidíte priestor pre spoluprácu judaizmu s kresťanskými cirkvami, prípadne inými náboženstvami na Slovensku? Existuje niečo, čím sa môžu tieto náboženstvá obohatiť?

Tóra nehovorí o jednote medzi cirkvami, ale o jednote medzi ľuďmi. Keďže v Tóre nie sú spomenuté žiadne cirkvi, našou hlavnou povinnosťou je vážiť si každú ľudskú bytosť. Nie pre jej vierovyznanie, ani napriek jej vierovyznaniu, ale iba preto, že je Božím dielom. Spolupráca by mala byť čo najpraktickejšia – mali by sme sa spájať v tých hodnotách, ktoré máme spoločné. Teologické diskusie väčšinou neurobia zadosť ani jednému z náboženstiev.

Ako sa vám v Bratislave darí dodržiavať šabat? V Izraeli nepremáva ani mestská hromadná doprava... Bratislava je v tom úplne iná.

V prvom rade si musím uvedomovať, že to, čo robím, robím pre Boha. Ak to okolo mňa robí ďalších tisíc ľudí, je to o to krajšie. Ak nie, nič to nemení. Šábes musím mať v sebe. Židovská komunita v Bratislave tiež nie je zvyknutá dodržiavať šábes. Na jednej strane je to negatívum, ale na druhej strane je to možno dobré, že musím o to viac posilňovať vnútorný šábes.

Ako teda vyzerá šábes bratislavského rabína?

Nepracujem, nešoférujem, vypínam telefóny, neriešim e-maily, vymaňujem sa z bláznivého sveta údajov a dát. Toto vnímam ako najväčší prínos šábesu. Nesmieme vypínať svetlo, takže pred šábesom nastavíme svetlá tak, aby nám osvetlenie vyhovovalo počas celého šábesu. Napriek tomu, že počas šábesu nevaríme, máme varené jedlo, ktoré pripravujeme v piatok. Najkrajšie a najlepšie jedlo je práve to šábesové.

Von chodievate?

Na prechádzky smieme chodiť, ale bicyklovať nie. Stále sa však bavíme len o tom, čo nie. Ale čo áno! Trávime spolu čas, rozprávame sa, máme spoločný rodinný obed aj večeru, spievame, deti hrajú spoločenské hry.

Spomínali ste kóšer jedlo – čo si máme pod tým predstaviť?

Všetko to vychádza z Biblie. Zo zvierat môžeme konzumovať párnokopytníky, ktoré prežúvajú, teda napríklad hovädzie či ovčie mäso. Z vtákov smieme husi, kačice a kurčatá. Exotické vtáky jesť nesmieme. Z vodných živočíchov sú kóšer len tie, ktoré majú šupiny, nejeme raky, homáre. Čo sa týka mäsa, musí byť zabíjané špeciálnym spôsobom. Keďže nemôžeme jesť krv, máme na to špeciálny proces solenia, ktorý ju má vytiahnuť. Nakoniec, mäso sa nesmie miešať s mliekom, takže napríklad nemáme cheesburger.

Vraj ste absolvovali kurz na to, ako kóšer zabíjať zvieratá.

Áno, aj toto robím, hoci už menej, lebo mäso prevažne kupujeme. Táto služba ale nie je vyhradená len pre rabína - môže to robiť aj bežný žid, ale musí sa to naučiť.

Je možné kúpiť si hovädzie mäso v bežnom bratislavskom mäsiarstve?

To nie, my nakupujeme vo Viedni, kde sú kóšer obchody. V Bratislave je to problém. Ešte tu nie je taký dopyt, aby si niekto otvoril kóšer obchod. Ale naša židovská obec má závodnú kuchyňu, v ktorej sa môžeme stravovať, a tá je prísne kóšer.

Pri príchode ma prekvapilo, že muži si podávajú ruky iba s mužmi a ženy iba so ženami.

 

Zvyšok článku sa dočítate v zamknutej časti. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA (5)
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
+
1
|
-
0
15.04.2017 13:46
M.
Kedysi davno, za mladi, som mala na private spolubyvajucu zidovku. Pamatam, ze ona sa spravala podobne (koser, sabes,...niektore ritualy), vela sme sa o tom rozpravali, bolo to zaujimave, aj ked nie moje. Potom sa vydala do Ameriky... Je teda pre mna zaujimave si toto citat, spomenula som si pri tom aj na nu a na rok s nou prezity. Ahooooj Sulaaaa :-)
REAGOVAŤ
+
0
|
-
0
15.04.2017 23:02
Nika
Aj tak nechápem, že nevidia, že zmeškali vlak.... Buď sú tak zaslepení, alebo pyšní, že nevidia pravdu kresťanstva, už len množstvo zázrakov....všetko, čo dokazuje, že Ježiš je mesiáš.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
17.04.2017 16:45
M.
Aj o tom sme sa so spolubyvajucou dost rozpravali... drzia sa svojho, dost sa drzia tradicii... ale ona zas nechapala moju vieru... napriek tomu sme spolu vychadzali
+
1
|
-
0
13.05.2017 18:44
Natalia
Trinásť detí a ziadne náreky....iný tu mrnčia ako je problém mat dve, tri deti. Pekný a inšpiratívny rozhovor. Keby sme my kresťania dodržiavali aspon to, čo máme v Novom zakone ,tak by to bolo fajn nieto ešte ako židia tuším 613 zakazov maju. My krestania sme si to mnohí prisposobili ,obrazu svému,,. Ved budme moderný. Zit spolu pred sobášom je uz normalne, tak nebudme spiatočníci. Len zabudame ze smilníkov bude sudit Boh...a nie len tých čo nechodia do kostola. Skratka, to čo je dobré a mozno cnostné v ludských očiach tak v Božích neobstojí.
REAGOVAŤ
+
1
|
-
0
14.06.2017 09:36
Jablonková Svetlana
Ďakujem za skutočne zaujímavý rozhovor.Môžem len konštatovať,že Judaizmus a hlavne praktizujúci Judaizmus je skvelý spôsob života aj v súčasnosti. Fandím Rabínovi Myersovi i celej jeho rodine. SJ
REAGOVAŤ