logo
konto fb rss email
INZERCIA
GOOGLE REKLAMA: Ak sa Vám zdá reklama nevhodná pre náš portál, pošlite nám, prosím, jej link.
INZERCIA

Židovské tradície a symboly v liturgii Veľkonočného trojdnia

Publikované: 13.04.2017 o 00:00Autor: Mária Kohutiarováhodiny Prečítate približne za 8 minút
Veľkonočné trojdnie je nielen náročné na čas a vnímanie udalostí pre tých, ktorým ide o hĺbku, ale zároveň v jeho liturgii nachádzame stále množstvo silnej symboliky, prevažne prevzatej zo židovskej tradície. Mnohé významy nám však unikajú alebo ich nepoznáme – pohľad na ne nám určite umožní silnejšie prežívanie významu týchto dní, takých dôležitých nielen pre našu spásu, ale aj pre upevnenie nášho osobného vzťahu s Pánom.

Olej

Duch Pána je nado mnou, aby ma pomazal...  Iz 61, 1-3

Olej v židovskej komunite nikdy nechýbal – a to ani v podobe potraviny, ani v podobe dôležitej súčasti náboženských obradov. Palestína oplývala kvalitným olivovým olejom, s ktorým bohato obchodovala. Olej mal takú vážnosť, že sa odovzdával medzi obetovanými prvotinami pre Pána, tiež sa z neho odovzdávali desiatky. Kahan vo svätyni sa doplňoval čerstvo vylisovaným olejom, olej tiež slúžil na uvádzanie kňazov do úradu či napríklad pri očisťovaní malomocných. Popri tom bol obľúbenou surovinou v kuchyni, kde nahrádzal maslo a zároveň slúžil ako palivo pre malé lampy, ktoré boli stálou súčasťou každého domu. Najväčšiu vážnosť a úlohu mal olej pri pomazaní kráľov, čím sa uznával kráľovský úrad. Olej bol symbolom radosti, útechy, duchovnej potravy a úspechu.

Veľkonočný baránok

V desiaty deň tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu... Ex 12, 1-8

Baránok bol symbolom čistoty a nevinnosti a podľa predpisov to musel byť bezchybný, jednoročný samček zo stáda oviec alebo kozliat. Jeho obeta sa začala v Egypte pred nocou prechodu, čiže Paschou. Baránok bol obetovaný na 14. deň a jeho krvou sa potreli veraje dverí na znamenie, že v tom dome bývajú ľudia verní Pánovi – a anjel smrti obišiel pri ničení všetkého živého tých, ktorých dvere našiel označené. Baránok sa takto stal symbolom obety za ostatných, bol čistý, nevinný a uchránil ľud pred skazou a stratou života. Zaujímavosťou bol aj predpísaný spôsob, akým mali Izraeliti jesť obetovaného baránka: narýchlo, obutí, oblečení, s palicou v ruke – teda nie v typickej pohode iných židovských slávností. Symbol baránka sa stal predobrazom Krista, ktorý je novozákonným Baránkom, snímajúcim hriechy sveta, rovnako, ako o ňom hovorí prorok Izaiáš. (Iz 52, 13-53) Zaujímavosťou je, že podľa predpisov nemala byť baránkovi zlomená žiadna kosť – čo sa naplnilo aj pri Ježišovi, ktorému po smrti nepolámali kosti, iba prebodli bok.

Umývanie nôh

Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. (Jn 13, 1-15)

Palestína Ježišových čias bola prašným územím, kde sa nikomu nesnívalo o asfalte. Ktokoľvek vošiel do domu, bolo potrebné umyť si nohy. Toto gesto či služba bolo prejavom pohostinnosti voči návštevníkovi a robieval to vždy najposlednejší otrok. Ak Ježiš ako učiteľ, rabbi (tento status ho staval do roviny úcty a akoby vyššieho levelu v spoločnosti) si kľakol, aby umyl učeníkom nohy, muselo to vyvolať šok nielen u Petra. Ježiš však dal príklad lásky a služby práve preto, aby sme si uvedomovali, že nik nie je pred Bohom a v láske tak vysoko, aby nemohol slúžiť. Ak nám slúžil Pán, čo bráni nám?

Getsemanská záhrada

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. (Jn 18,1)

Presný význam názvu Getsemani znamená „lis na olej“. Symbolicky to znovu evokuje Ježišovo rozhodovanie sa v modlitbe byť vydaný do lisu Božích plánov a vydať zo seba všetko, svoj život, aby to nepodstatné bolo odovzdané a stratené a tak sa našlo a dostalo to, čo je dôležité – večný život. Záhrada stála blízko Olivovej hory, a Ježiš s učeníkmi tam často trávili príjemné chvíle odpočinku. Ježišova modlitba v tejto záhrade je tiež odrazovým mostíkom pre modlitbu kresťana pokľačiačky, tak, ako to urobil Ježiš tam. Symbol Ježišovej úzkosti a opustenosti sa prenáša aj do liturgie Zeleného štvrtka obnažením oltára a odnesením liturgických predmetov.

Modlitba

Ježiš sa modlil po celý tento náročný čas, počnúc osamotením v Getsemani, až po posledný výkrik na kríži. Len v Starom zákone sa nachádza 85 pôvodných modlitieb, osobitnou kapitolou je vyše 60 celých žalmov, ktoré sa môžu považovať za modlitbu. Pre Židov bola modlitba osobitnou formou bohoslužby, ktorou chceli zdôrazniť túžbu duše po blízkosti s Bohom. Celý postoj židovského národa k modlitbe sa dá zhrnúť do osobného poznania Boha a prijatia jeho vôle. Táto bázeň pred Bohom a poslušnosť jeho plánom je zjavná aj z Kristových slov posledných dní jeho života, rovnako ako obľúbený spôsob modlitby v častiach žalmov.

Kalich

Tento požehnaný kalich je účasťou na Kristovej krvi... (z liturgie trojdnia)

Staroveký kalich (čaša) vyzeral ako miska, skôr širšia, čo do hĺbky ešte plytšia ako čajová šálka. Používala sa na pitie, bola z keramiky, ale aj z kovu, niekedy mala tvar kvetu. Kalich bol v Biblii symbolom požehnania, ale tiež pohromy pre osobu či národ, alebo aj ako Bohom stanovený údel, ktorý bolo treba pokorne prijať. O to sa modlil Kristus, aby Boh od neho odňal tento kalich... zároveň sa práve jeho kalich utrpenia stal kalichom požehnania pre tých, kvôli ktorým Kristus vypil kalich horkosti a bolesti až do dna v poslušnosti voči Božiemu plánu.

Veľkňaz

Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia... (Hebr 4, 14-16)

Úrad veľkňaza v živote židovského národa mal vážnosť. Týmto najprednejším kňazom mohol byť len najstarší zástupca Elezearovej rodiny. Bol rovnako vysvätený a mal tie isté povinnosti ako ostatní kňazi, ale len on mohol obliekať špeciálne kňazské rúcho a vykladať lósy. V deň zmierenia zastupoval všetok ľud a prednášal obetu Pánovi. Jeho úlohou bolo postriekať krvou z obetovaného kozľaťa stôl milosrdenstva. Ak sa Kristus stal týmto vyvoleným, najvyšším Veľkňazom, jeho obeta bola vrcholná, zmierna a priniesla jeho vlastnou krvou milosrdenstvo a zmierenie s Bohom.

Pôst

Bol známy už v časoch Starého zákona. Židia sa postili v deň zmierenia, pôst bol často aj individuálny. Bol to spôsob pokory a tiež silnej prosby pri potrebe o Božie vedenie a pomoc. Židia občas s pôstom špekulovali ako s jasným nástrojom, od ktorého očakávali stopercentnú Božiu pomoc, na čo im proroci pripomínali najdôležitejšiu súčasť pôstu, a to postoj srdca, doslova trápenie duše. Ježiš vedel, že jeho poslucháči sa postia, preto ich viedol k tomu, aby sa v čase pôstu obracali k Bohu a nie k ľuďom.

Kríž

Židia kríž ako prostriedok popravy nepoznali, u nich túto úlohu plnilo kameňovanie. Ukrižovanie bolo metódou smrti u Feničanov a Kartágincov, prebrali ho aj Rimania. 

Zvyšok textu je dostupný pre predplatiteľov. Ďakujeme, že nás podporujete cez predplatné.

Zvyšok článku je prístupný iba predplatiteľom. Staňte sa našim predplatiteľom a získajte aj iné výhody.
Informácie o predplatnom na www.cestaplus.sk/predplatne.

cesta+

V prípade, že ste prihlásený v konte a článok sa neodomkne, odporúčame vymazať údaje cookie zo svojho prehliadača.
DISKUSIA
PRIDAŤ NÁZOR
Pravidlá diskusie
Diskusia je zatiaľ prázdna. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.